Mama, oci, poďme sa porozprávať...

 

Väčšina z nás rodičov pozná známu situáciu z rodičovského života, keď Váš školák príde zo školy a vy sa pýtate: „Čo bolo v škole?“, a obyčajne prichádza odpoveď „nič“. Alebo „Ako bolo v škole? Dobre.“

V podstate ste viedli dialóg s Vaším dieťaťom, ale obsahová hodnota bola nulová. Ani Vy a ani Vaše dieťa si z toho asi nič hlbšie neodnesiete.

Ak sa chceme s deťmi plnohodnotne rozprávať, prejaviť náš záujem, niečo sa aj dozvedieť, je potreba na to trochu času, naozajstný záujem a vedieť ako nato.
Ponúkam Vám niekoľko rád, ktoré stojí za to ich vyskúšať.

Chce to  návyk

            Ak nie ste zvyknutí sa s deťmi rozprávať dlhšie a hlbšie, chce to chvíľku času, kým dieťa uverí, že ste naozaj ochotní počúvať, a že to nie je len obvyklá fráza alebo kontrola. Niekedy deti otázku rodičov berú ako kontrolu a nie záujem. Sú zavalené otázkami máš úlohy, čo si dostal v škole, čo bolo v škole a podobne. Ak sa Vám nepodarí  rozhovor  hneď na prvýkrát, nevešajte hlavu.  Dieťa potrebuje tomu len uveriť.

ČAS

            Je dôležité aj to, kedy sa budete rozprávať s Vaším dieťaťom. Tak ako možno aj Vy, keď prídete z práce, chcete si na chvíľku oddýchnuť a nie myslieť na prácu.  Naše deti to nemajú inak. Počkajte, kým dieťa zrelaxuje, uvoľní myšlienky a potom je čas na rozhovor. Ak Vy ste jednou nohou na ceste pre druhé dieťa na krúžok a Vaše dieťa na ceste za kamarátmi, veľa sa toho nedozviete. Skúste si dohodnúť s dieťaťom čas alebo sa s ním skúste rozprávať pred spaním, či pri spoločnej večeri.  Ideálne ak sa zapoja obaja rodičia.

Centrum pozornosti je dieťa

„Čo bolo v škole, aký si mal obed, akú novú známku máš v žiackej knižke, čo učiteľka?“, a podobné otázky sa viac zameriavajú na externé veci a nie na to, ako sa dieťa cíti, či ako to prežíva. Skúsme to zmeniť na: „Ako si sa cítil dnes v škole, čo ťa dnes potešilo v škole, čo ti najviac chutilo na obede? Čo si ty myslíš o tom, čo povedala pani učiteľka?“ Nielen že zameriavame pozornosť na dieťa, ale kladieme otázky tak, aby sa na ne nedalo odpovedať                áno-nie, a tým otvárame diskusiu. Dieťa má šancu zažiť, že aj jeho názor je vypočutý.

Ak sa chceme niečo dozvedieť o dieťati, mali by sme sa priamo pýtať na  jeho pocity, myšlienky a zážitky.

Pár námetov ako na to:

Čo nové si sa dnes naučil/a v škole?

Čo sa ti najviac páčilo na dnešnom dni?

S kým si sa dnes najradšej rozprával?
Ktorý pán učiteľ/ učiteľka ťa dnes najviac zaujal/a?

Čo si  myslíš, že využiješ v živote z toho, čo si sa dnes naučil?

Ako by si chcel tráviť zajtrajšok v škole?

Kedy si bol/a na seba najviac pyšný?

Kedy si sa nahneval/a na seba?

Aké jedlo by si chcel/a až uvarím aj doma?

Čo si myslíš o ............?

Čím si sa s kamarátmi zabavil/a cez prestávky?

Keby si si mohol vybrať, ako by vyzeral zajtrajší deň, ako by vyzeral?

O čom sa chceš dnes rozprávať?

Čo by sa mohlo zlepšiť v .........?

Toto je len pár otázok, ktoré môžete použiť. Otvorte dvere kreativite a držím Vám palce, milí rodičia!