Naše dieťa je prvák,

čo teraz?

 

 

Už je tomu mesiac, čo váš synček, či dcérka stáli vonku plní očakávania, radosti ale aj obáv, strachu a mnohých iných emócií. Pozornosť okolia sa presunula na malého občana vašej domácnosti s klasickými otázkami typu „Tešíš sa do školy? Ako je v škole? Páči sa ti pani učiteľka? Máš kamarátov?“ A mnoho iných dobre mierených otázok. Ale v tom okruhu otázok akoby sa niekedy strácali rodičia. Vás sa možno mnohí nespýtajú, ako sa cítite, že ide vaše dieťa prvý raz do školy. Či ste spokojní s pani učiteľkou alebo či ste pripravení na všetky nástrahy, ktoré vám vaše školopovinné dieťa prinesie.

Tento článok je práve pre vás, milí rodičia. Čo môžete robiť, ako sa zachovať, kde hľadať pomoc a čo vás môže čakať?

Zvládne moje dieťa školu?

Toto je otázka, ktorá preblesne mnohým rodičom hlavou. Nik nevie lepšie odpoveď, ako vy sami.  Ak máte akékoľvek  pochybnosti, neváhajte kontaktovať pani učiteľku vášho prváka, komunikujte s ňou, ako sa vaše dieťa má v škole. To, že možno sa vám zdá, že vaše dieťa nie je tak šikovné ako to susedovo, neznamená, že nie je pripravené na školu alebo je hlúpe. Každé dieťa sa vyvíja svojím tempom a to, že  susedovo vie už celú abecedu neznamená, že to vaše  sa ju nenaučí. Ak máte stále pochybnosti, neváhajte kontaktovať školského psychológa alebo miestnu poradňu.

 

Ako zistím, že niečo nie je v poriadku?

            Tí šťastnejší z nás majú dieťa, ktoré mu to samé povie. Nežijeme ale v ideálnom svete a deti často mlčia, pretože nechcú sklamať svojich rodičov. Najlepšia rada je: pozorujte. Pozorujte svoje dieťa, či sa niečo nezmenilo. Dieťa môže začať mať nočné mory, problémy so spánkom, môže byť viac dráždivejšie alebo naopak  mĺkvejšie. Nemusíte vždy za tým hľadať to najhoršie.  Niekedy môže ísť iba o to, že dieťa potrebuje viac času na adaptáciu. Inokedy má možno obavy samé a bojí sa rozprávať o tom. Buďte prvý, kto sa ho spýta na to, čo sa mu v škole páči, nepáči, čo by zmenilo.

U dieťaťa môže nastať psychosomatizovanie ako bolesť bruška, vracanie, teploty bez príčiny, apatia a podobne. Ak je vylúčené pediatrické ochorenie, môžete sa skúsiť poradiť s vaším pediatrom, učiteľom alebo so školskou psychologičkou. Netreba sa báť požiadať o pomoc. Riešenie je zväčša jednoduchšie ako čakať, kým sa to zmení samo.

 

Rodičia pozor, vy ste budovatelia základného kameňa vzdelania dieťaťa

To, ako dieťa vníma školu, svoju pani učiteľku a kamarátov v nej, záleží aj od vás. Deti sú taká naša mala kopírka. Kopírujú naše hodnoty, myslenie, správanie. Teda aspoň kým nepríde obávaná puberta, sme ich morálnym kompasom. Preto naozaj rodičom odporúčam NESTRAŠME deti školou výrokmi ako „však počkaj, v škole ti ukážu, tam ťa naučia poslúchať“. Skúsme ich miesto toho radšej motivovať. V škole ťa naučia čítať a budeš si môcť čítať krásne príbehy. V škole ťa naučia počítať a budeš môcť pomôcť maminke s nákupmi. Pani učiteľka je teraz dôležitá a počúvaj ju, môže ťa veľa naučiť.

Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo pani učiteľka povie vášmu prváčikovi, ale skúste ju tolerovať a tejto tolerancii učiť aj vášho žiačika.

 

Majte trpezlivosť

            Nie je to vždy jednoduché mať doma prváka. Niekedy je ťažké nevybuchnúť v tejto dobe. No skúste hneď na začiatku si stanoviť hranice. Plán, ako budete fungovať. Možno zo začiatku to nebude med lízať, ale ťažká robota na začiatku vám prinesie svoje ovocie. Skúste svojho prváčika už teraz viesť k samostatnosti tým, že sa dohodnete na určitý čas, kedy sa budete učiť s tým, aby si sám vybral kedy a sám musí tento čas aj dodržiavať. Urobte si domácu dohodu. Nečakajte, že na začiatku všetko hneď pôjde. Deti milujú testovať nás rodičov a skúšať, či to naozaj myslíme vážne, ale keď nepovolíme, cítia sa bezpečnejšie, že ustojíme  sami, čo zadáme.

Je náročné sa s dieťaťom niekedy učiť, no niekedy  ustáť jeho zmeny nálad je na Nobelovu cenu.

Dieťa môže byť plačlivejšie, unavenejšie. Na jeho mozog sú kladené veľké nároky. Preto je dieťa podráždenejšie. Je dôležité toto obdobie zvládnuť s pokojom. Ak je toho na vás veľa, choďte radšej do vedľajšej miestnosti, predýchajte to a skúste to až potom, ako sa ukľudníte. Dôležité debaty riešte v kľude a vtedy, keď budete mať dostatok času. Rána pred odchodom do školy nie sú práve vhodné na rodinnú diskusiu. Dieťa sa môže zo začiatku brániť učeniu či nechcieť chodiť do školy. Snažte sa zistiť, čo sa skrýva za jeho správaním. Niekedy je to len obava zo zlyhania, inokedy príliš veľká zmena či nedostatok oddychu. Váš prváčik je už veľký školák, no nezabúdajte, že stále je ešte malým dieťaťom a potrebuje sa hrať. Práve cez hru dáva dieťa von emócie, nahromadenú energiu a podobne. Nebráňte mu v hre. Môžete sa pridať a často sa dozviete veci, ktoré by ste sa inak možno nedozvedeli.  Nemusíte  robiť žiadne veľké veci, len buďte tu pre dieťa a hlavne s dieťaťom. Odložme nachvíľku mobily, televízory a pracovné povinnosti a buďme tu jeden pre druhého.

 

 

Posledná rada pre vás, drahí rodičia: viem, že každý jeden z vás sa snaží byť tým najlepším pre svoje dieťa, ale nesnažte sa byť dokonalými. Vo svete, kde je na internete všetko dokonalé a čaká sa od nás len ten najlepší výkon, je ťažké žiť. No v reálnom svete si dovoľte  mýliť sa, požiadať o pomoc, zlyhávajte, poučte sa a znova vstaňte z popola. Chybami sa človek učí a tak milí rodičia dovoľte robiť chyby sebe a aj svojim deťom a spolu sa naučte posúvať sa vpred napravovaním vašich omylov. Povedať „prepáč, mýlil som sa“ dieťaťu nie je hanba, chce to veľkú dávku sebareflexie a odvahy. Vaše deti vás ľúbia takých, akí ste. Je na vás, aby ste sa naučili milovať svoje deti také, aké sú.